Obec Lužianky

História obce Lužianky

Lužianky sú obec ležiaca severozápadne od mesta Nitra, má rozlohu 1227 ha a cca 3 000 obyvateľov. Obcou preteká rieka Radošinka, ktorá sa tu vlieva do rieky Nitra. Územie obce Lužianky sa rozprestiera na okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny v nadmorskej výške od 140 do 190 m.

Táto oblasť poskytovala v minulosti vhodné zdroje obživy, čo znamenalo sústredenie sa obyvateľov na toto územie. Lužianky sú dôležitou archeologickou lokalitou, čoho dôkazom sú náleziská lineárnej keramiky, z tzv. kultúry želiezovskej skupiny z mladšej doby kamennej (600 - 1900 rokov pred Kristom). Pre obec je významné bohaté nálezisko pamiatok najstaršieho stupňa lengyelskej kultúry z neskorej doby kamennej (1900 - 1500 rokov pred Kristom). Na území obce sa vystriedali mnohé národy a etniká, príslušníci mnohých kultúr. V období Veľkej Moravy sa územie dnešnej obce nachádzalo na severozápadnom okraji vonkajšieho areálu starej Nitry ako kniežacieho sídla v blízkosti vtedajších trestaneckých osád Zbehy a Holotka.

Názov obce Lužianky, vo vtedajšej podobe Sorlou, sa objavuje až po zániku Veľkomoravskej ríše a zrejme súvisí s usádzaním sa maďarských dobyvateľských kmeňov medzi staršími slovanskými sídliskami alebo priamo v nich. Jeho najstarší písomný záznam je z roku 1113, hovorí o obci ako o lokalite susediacej s majetkami zoborských benediktínov. Originál listiny je uložený v archíve biskupstva na Nitrianskom hrade.

V počiatočnom období Uhorského štátu (11. - 13. storočia) sa obec pokresťančila a podľa listiny Karola Roberta z roku 1326 sa stala majetkom Nitrianskej sídelnej kapituly. Vznikla filiálka rovnakého mena. Zo zmienky istej listiny z roku 1298, v ktorej sa spomína Kys Sarlo (Malé Šarluhy, Šarlužky), automaticky vyvoláva predpoklad existencie i lokality Nagy Salrlo, Šarluhy. V 16. storočí sa vlastníkom Šarlušiek stalo Ostrihomské arcibiskupstvo a postupne viacerí majitelia zo zemianskych rodov.

Obec Kajsa (Kayza) bola vo vlastníctve Nitrianskeho arcibiskupstva v susedstve Zoborského kláštora. Názov je odvodený od slova kajať sa a súvisí s kajúcou činnosťou mníchov. Prvá zmienka o tejto obci sa zachovala z roku 1598.

Prvé podrobnejšie písomné pramene o živote v obci sú až z 18. storočia. Najviac sa môžeme dozvedieť z daňového súpisu všetkých dedín Nitrianskej župy z rokov 1752 – 1753, ktorý je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Ivanke pri Nitre.

O Šarlužkách sa v ňom hovorí, že tu vtedy žilo 45 poddanských rodín, z toho 23 sedliackych na necelých 8 usadlostiach, 7 želiarskych a 5 podželiarskych rodín. Zo zápisu daní môžeme podobné poznatky čerpať aj o Kajse. Po prvej písomnej zmienke o obci Kaysza vo vlastníctve nitrianskeho biskupa v roku 1598. V roku 1752 žilo v obci 25 poddanských rodín, z toho dve sedliacke, 20 želiarskych, 3 podželiarske. Na pálenku mali 5 destilačných zariadení. Bol tu panský pivovar a panská krčma. Kajsačania obrábali na Kyneku vinicu za osminu úrody. Palivové drevo mala obec Kajsa vlastné. Pasienky dostatočné pre vlastnú potrebu obyvateľstva a k tomu právo slobodného rybolovu v rieke Nitre. Podľa priezvisk sa ukazuje, že väčšina z nich boli Slováci, menšina Maďari, nájdu sa aj nemecké mená.

Viac sa dozvieme o zložení obyvateľstva až z rokov 1784 - 1787 kedy sa v Uhorsku konalo
prvé moderné sčítanie ľudu, z ktorého sa prvýkrát môžeme dozvedieť presné počty obyvateľov žijúcich vtedy na území dnešných Lužianok. V Šarlužkách (Sarló) bolo vtedy 257 stálych obyvateľov, žili v 47 rodinách a bývali v 47 domoch. Na Kajse bolo 144 obyvateľov, žili v 30 rodinách a bývali v 27domoch.
Prvá zmienka o Korytove (Tekenyos) sa uvádza v roku 1582, keď patril k Drážovciam ako majer Nitrianskeho biskupstva, ležiaci akoby v koryte. V roku 1781 vyrúbal zeman Štefan Kalinay tunajší les a drevo odviezol na Kajsu, z čoho vznikol dlhý spor. V dnešnom Korytove v roku 1850 žilo 15 obyvateľov a v roku 1863 50 obyvateľov. Medzi obcami Lužianky a Drážovce ležala vtedy lokalita Godorgáth.
O početných osadách v chotári obce svedčí výkaz staníc dostavníku z roku 1783 Nnitra, Parucza, Molnosz, Kaptolon Foldgye, Kaisza, Tekenyos, Godorfáth, Sarluska, Uzbég...
Začiatkom 19. storočia sa počet obyvateľov v oboch našich obciach mierne zvýšil, podľa súpisu z roku 1828 na 329 ľudí a 47 domov v Šarlužkách a 211 ľudí v 30 domoch na Kajse. Novotou v tej dobe bolo prisťahovanie sa niekoľkých židovských rodín, krčmárov a obchodníkov, ktorí od dvadsiatich rokov minulého storočia vytvorili v Šarlužkách malú židovskú komunitu s počtom až do tridsať členov. Im od šesťdesiatych rokov patrila i malá modlitebňa – synagóga.

Významnú udalosť do histórie obce prinieslo v roku 1897 úradné zlúčenie oboch dovtedy samostatných dedín Šarlužiek a Kajsy do jednej spoločnej obce Šarlužky - Kajsa alebo Sarló - Kajsza vo vtedajšom oficiálnom znení s miestnymi časťami Kajsa, Korytník a s chotárnymi časťami Diely, Holotka, Vyražka. Od októbra roku 1948 nesie obec poslovenčené meno Lužianky.

Obyvatelia Lužianok sa od nepamäti zaoberali poľnohospodárstvom. To bolo hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľov vzhľadom na priaznivé pôdne a klimatické podmienky. Po zrušení poddanstva v roku 1848 začínajú niektorí samostatne hospodáriť na vlastnej pôde. Po prvej a druhej pozemkovej reforme už pôda zväčša patrila tým, čo na nej pracovali, alebo ju získali za politické zásluhy.

V jarných mesiacoch v roku 1948 bol medzi tunajšími občanmi rozhodnutím povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy  rozparcelovaný  veľkostatok bývalého majiteľa Falatha a jeho spoločníkov. Družstvo na Kajsy bolo založené v roku 1950, a bolo od 1.1.1961 spolu so Štátnymi majetkami v Lužiankach zlúčené do Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Štátne majetky v Lužiankach vznikli ako družstvo na Kajsy a hospodárili na pôde predtým cirkevnej. VÚŽV po zlúčení Jednotného roľníckeho družstva na Kajsy a Štátneho majetku v Lužiankach hospodáril na 1034 ha poľnohospodárskej pôdy. Riaditeľstvo VÚŽV bolo až do 70 - tych rokov v Nitre, potom sa presťahovalo na Kajsu, kde je aj v súčasnosti.
Od 1.1.1976 reorganizáciou pôdneho fondu VÚŽV odovzdáva 1 000 ha pôdy Agrokomplexu.
V rokoch 1961 - 1964 sa staré objekty Korytov, dvor Kajsa a dvor Lužianky rušia a vznikajú nové objekty. Od 1.1.1961 farma Kajsa a v rokoch 1964 - 1965 farma Korytov sú účelové hospodárstva.

Okrem VÚŽV sa v obci vytvárali podniky a inštitúcie nápomocné poľnohospodárstvu alebo úzko späté s ním ako šľachtiteľský a semenársky podnik SEMPOL, NAVYS, Hydinárske závody, Víno, Agromechanika, VAN AARSEN, FEROVÝROBA a ďalšie.

 

VÝVOJ A ROZVOJ ŽELEZNICE V NAŠEJ OBCI:

Po revolučných zmenách v rokoch 1848 - 1849, keď bolo zrušené poddanstvo, a následná komasácia pozemkov v 60. rokoch priniesli do našej obce ozajstný závan novej doby. V 70. rokoch sa začala budovať železnica. Tak ako železnica sa k našej obci presídlila pošta a telegraf zo sídla v Zbehoch. V našej obci mala železničná stanica pôvodne názov Zbehy "Uzbégh" a nachádza sa v traťovom km 41,110 počítanom od stanice Nové Zámky, na trati Nové Zámky - Topoľčany v nadmorskej výške 151 m nad morom. Otvorená bola v máji v roku 1881. Stanica Zbehy bola malá, nepatrná, bezvýznamná s dvoma hlavnými a jednou slepou koľajou. V roku 1912 bola stanica predĺžená o 500 m smerom na Nitru a rozšírená na šesť koľají. Následne v roku 1913 bola rozšírená na sedem koľají a bolo vybudované elektrické zabezpečovacie zariadenie, ktoré zaisťovalo vjazd a výjazd vlakov zo smeru Nitra, Radošina, Topoľčany, Leopoldov. Dňa 3.10.1948 bol zmenený názov stanice Zbehy na Lužianky. Týmto dňom bol zmenený i názov obce Šarlužky – Kajsa na Lužianky. Život v obci Lužianky bol úzko spätý so železnicou a železničnou stanicou, či už to bolo v dávnej alebo nedávnej minulosti, ako sa dozvedáme z kroník a záznamov.

SÚHRN DÔLEŽITÝCH UDALOSTÍ, STAVIEB A AKCIÍ
- 15.12.1951 - bol v strede obce zavedený miestny rozhlas,
- v roku 1955 - sa začalo s výstavbou kultúrneho domu v obci v „akcii Z“
- 11.11.1967 - ukončenie a odovzdanie kultúrneho domu občanom
- 14.01.1961 - otvorenie novej školy – 17. triednej a školskej bytovky
- v roku 1965 - výstavba obchodu na Kajsy, ul. Korytovská
- v roku 1970 - výstavba obchodu na Holotke
- v roku 1965 - budovanie bezprašných ciest, otočky na železničnej stanici pre autobusy Lužianky Nitra a späť
- v roku 1974 - sa v „akcii Z“ začala výstavba materskej školy
- v roku 1981 - odovzdaná materská škola do užívania
- v roku 1970 - za účelom výstavby rodinných domov na uliciach Pod Hliníkom, Nejedlého, Kaplanova bolo odovzdaných do užívania 36 pozemkov
- rok 1968 - rímskokatolíckej Cirkvi bol daný pozemok pre výstavbu farskej budovy
- 25.9.1973 - bol odovzdaný „Dom smútku“, ktorý bol zhotovený v „akcii Z“

 

Po roku 1989:

- rozšírenie miestneho rozhlasu
- vybudovanie vodovodu
- jednou z najväčších akcii, bola plynofikácia celej obce, ktorá bola rozdelená na štyri etapy:
  Prvá etapa začala v  roku 1995 a posledná etapa sa ukončila v roku 1997
- plynofikácia Základnej školy v Lužiankach
- výstavba cestných komunikácií pre účely výstavby nových rodinných domov: Kajsa I., Kajsa II., Počašie, Pri Trati, rozšírenie ulice Závodníkova
- opravy miestnych komunikácii
- likvidácia divokých skládok za kamenným mostom, za malým mostekom, pri sile, na hliníku.
- vybudovanie parku pri železničnej stanici
- vybudovanie chodníkov v obci
- výstavba prvých 2 etáp kanalizácie v obci
- revitalizácia centra obce
- zateplenie budov základnej a materskej školy, obecného úradu a kultúrneho domu

 

Hoci súvislejšie pramene na sledovanie činnosti OBECNEJ SAMOSPRÁVY máme až od roku 1771 - 1784 predpokladáme, že v našej obci musel byť richtár už od 17. storočia. Obecná samospráva dohliadala, aby bol v obci poriadok, aby sa obecný majetok využíval k čo najväčšej spokojnosti obyvateľov. Do roku 1771 nepoznáme mená žiadnych richtárov v našej obci. Až po tomto roku sa zachovali prvé vlastné obecné písomnosti, ktoré svedčia nielen o tom, že tu boli richtári, ale už aj vydávali obecné písomnosti a dokumenty pod obecnou pečaťou. Obecná pečať, ktorú používali, má ako obecný znak neumelo vyobrazeného dvojhlavého orla s latinským nápisom SIGILLVM SARUSIENSE, čiže Pečať Šarlužkovská. O richtároch na Kajsy zatiaľ nemáme doklady.

Obec patrila pod OBVODNÝ NARODNÝ VÝBOR v Zbehoch, kde bol notárom Ambróz Lysý. V roku 1950 sa obvodné národné výbory rušili a vytvárali sa miestne národné výbory. Aj v Lužiankach vznikol MNV, ktorý bol zriadený v dome J. Kolára (naproti železničnej stanici), neskôr sa presťahoval do budovy bývalého kina u Beka a nakoniec do novopostavenej budovy kultúrneho domu, kde je v súčasnosti obecný úrad.

Po pričlenení obce Lužianky k mestu Nitra boli na našom území vytvorené občianske výbory. Jeden bol pre Kajsu a jeden pre Lužianky. Občianske výbory v takomto zastúpení a funkčnej pôsobnosti existovali až do komunálnych volieb po tzv. nežnej revolúcii. Prvé slobodné voľby sa konali celoštátne v dňoch 23.-24.11.1990. Dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov sa stali automaticky poslancami Mestského zastupiteľstva za mestskú časť Lužianky. Na verejnom zhromaždení 2.1.1993, ktoré sa konalo na počesť vzniku Slovenskej republiky, sa občania rozhodli pre referendum o odčlenení Lužianok od Nitry. Na základe výsledku referenda o odčlenení Slovenská národná rada prijala Uznesením č. 484 odčlenenie sa Lužianok od Nitry s platnosťou od 1.7.1993. Týmto momentom sa stávame znovu samostatnou obcou Lužianky po sedemnásťročnom zlúčení a spravovaní MsNV a Mestským úradom v Nitre.

 

Pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci, vyšla v roku 2013 knižná publikácia o histórii Lužianok, ktorú si môžete zakúpiť na Obecnom úrade v Lužiankach. Informácie na tel. čísle: 037/64 10 180.