´

Kultúra

Kultúrno - spoločenský život vždy bol a aj zostal prirodzenou túžbou a potrebou slovenského národa. Ani stáročný útlak a maďarizácia nedokázali z nášho ľudu vymazať jeho zvyky a tradície.
Tie sa zachovali v ľudových piesňach, básňach, povestiach a ústnom podaní.


Až po vzniku prvej republiky sa môže v tomto smere konštatovať rozvoj a posun kultúry dopredu.
V prípade našej obce zohrali podstatnú úlohu učitelia a zanietení nadšenci. Divadlá nacvičovali žiaci, dospelí, učitelia. Ochotníci navštevovali aj iné obce, kde zožili nejeden úspech. Každý rok hneď po divadle, divadlá sa hrávali v zimnom období, nasledoval tzv. „rozhlas“. To znamenalo, že vo forme piesní vykričali sa verejné tajnosti, ktoré sa odohrali v obci. Pomocou tohto rozhlasu sa darilo naprávať charakter občanov, ktorí svojim nesprávnym správaním narúšali pokoj v obci.

Školstvo

Z čias obnovenia fary v Zbehoch v roku 1706 sa o základné vzdelanie mládeže našej obce starala tunajšia cirkevná ľudová škola, vzdialená na pol hodinu chôdze, kde od polovice minulého storočia učil Ján Kučera. Od roku 1884 vznikla jednotriedna filiálka tejto školy priamo v Šarlužkách a prvým miestnym učiteľom sa stal Anton Hankoczy. Škola bola jednotriedna až do roku 1906 a vyučoval v nej jeden učiteľ. V rokoch 1907 - 1928 bola už dvojtriedna škola a vyučovali dvaja učitelia. Zo školskej kroniky vieme, že v roku 1907 bolo v našej obci 150 žiakov v spomínaných v dvoch triedach. Ročníky III. - VI. chodili do školy dopoludnia a ročníky I. - II. odpoludnia. Roku 1934 - 1945 bola škola už šesťtriedna so šiestimi učiteľmi.

 

O obci

Lužianky, obec ležiaca severozápadne od mesta Nitry, má rozlohu 1227 ha a 2 400 obyvateľov. Obcou preteká rieka Radošina, ktorá sa tu vlieva do rieky Nitra. Územie, na ktorom sa rozprestiera, sa nachádza na okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny v nadmorskej výške 140 až 190 m.

Na sprašových sedimentoch je uložený pôdny kryt tvorený černozemami, ktorý charakterizuje túto oblasť ako poľnohospodársky produktívnu. Z pôvodnej lesnej pokrývky ostali len prevažne dubové zvyšky.

Symboly obce

 Po obnovení vlastnej samosprávy si obec Lužianky obnovila a v roku 1994 zaviedla do užívania obecné symboly - znak, pečať i zástavu. Pri ich tvorbe vychádzala z historických vzorov najstarších zachovaných dokladov o vzhľade a obsahu obecnej pečate Lužianok v 18. storočí, ktorej námet dala stvárniť podľa dnešných odborných i estetických zásad do podoby zlatého heraldického (dvojhlavého) orla v letku so striebornou zbrojou na čiernom štíte.
V prípade obecnej pečate vtedy samostatnej obce Kajsa, ktorá neskôr splynula a dnes je časťou Lužianok, sa uplatnil námet prevládajúceho poľnohospodárskeho zamestnania obyvateľstva.
V jej osemhrannom pečatidle 2O x 22 mm z polovice 19. storočia je obvodový nápis /KAJSZA KOZSÉG 1854=Obec Kajsa 1954 - okružujúci charakteristické roľnícke nástroje na dlhých rukovätiach symetricky skrížených do šesťcípej hviezdy tak, že zľava doprava je v kosmej polohe kosa, vo zvislej polohe hrable a v šikmej polohe cep.

Cirkev

Prevažná časť obyvateľov obce je katolíckeho vierovyznania. O ich náboženské potreby sa starali farári z farnosti Zbehy, kde ako filiálka spolu s Čakajovcami obec patrili. Čakajovce tam patria ako filiálka i dnes.


Od dvadsiatych rokov minulého storočia vo farnosti Zbehy pôsobili aj v rámci Lužianok viacerí dušpastieri.

Šport

Šport vrátane futbalu je spoločenský a kultúrny jav, ktorý neoddeliteľne patrí k životu.
Činnosť telovýchovy v našej obci má dlhoročnú tradíciu. Datuje sa od roku 1926 - 1927. Naša obec sa vtedy volal Šarlužky – Kajsa. Zakladateľmi TJ boli Jozef Brezina, bratia Alojz a Jozef Blažekovci, Ľudovít Berec, Štefan Lauko,

František Lauko a ďaľší.

Prihlasenie

Nové z diskusie

    • emo
    • Obecna policia (1 Príspevky)
    • Pekny dobry den, Musim reagovat na pracu OP v Luziankach. Zamyslam sa,...
    • pred 10 mesiacmi 1 dňom

Ďalšie témy »

JSN Epic template designed by JoomlaShine.com